Empatia alebo narcistické zrkadlenie?

Všetci túžime po tom, aby nám ten druhý rozumel a bol našou spriaznenou dušou. Empatiu vnímame veľmi pozitívne a má na nás dobrý vplyv. Treba však dávať pozor, aby si ju človek nezamieňal so zrkadlením.

Zrkadlenie

Zrkadlíme tomu druhému, čo hovorí a robí. Akoby sme vraveli: „Naozaj ma zaujímaš, chcem byť tvoj priateľ, som z teba paf!“ Vypytujeme sa.

Pri empatii je cieľom zrkadlenia skutočné pochopenie vnútra toho druhého,
narcistické zrkadlenie iba zbiera fakty a informácie o tom druhom.

Čítať viac

Spoluzávislé ovládanie (článok)

Prečo ovládame?

Lebo sme vyrástli v dysfunkčných, závislých alebo inak toxických rodinách, v ktorých nás ovládali a my sme sa tomu podriaďovali. Naše potreby a pocity ignorovali alebo kritizovali. Museli sme nájsť spôsob, ako prežiť, zvládať veci a nadväzovať vzťahy. V prostredí, v ktorom sa nestimulovala osobná moc a sebahodnota sme dospeli k nesprávnemu presvedčeniu, že moc a láska nemôžu existovať spolumoc preto

Čítať viac

Ako ste na tom s uzdravením zo spoluzávislosti? (článok)

V spoluzávislosti nám nie je dobre. Snažíme sa z nej uzdraviť. Je to zdĺhavý proces, nemal by sa zvrhnúť na horúčkovité odškrtávanie bodov a stres z toho, koľko nám z nich ešte zostáva – môže ich byť oveľa viac než v dolu uvedenom zozname príkladov. Ideme krok za krokom, spoznávame seba a druhých tak ako nikdy predtým. A po rôzne dlhom čase zistíme, že sa cítime a reagujeme inak, že do života nám vstúpila vyrovnanosť a narastá počet dní v ktorých sa cítime dobre.

Naše uzdravenie sa môže prejavovať trebárs takto:

Čítať viac

Urážlivosť – čo s ňou? (článok)

Každý asi poznáme človeka, ktorý je veľmi urážlivý – alebo sme to my sami?

Uraziť sa môžeme kvôli tomu, čo ten druhý povie alebo urobí. Dôvod? Myslíme si, že tým k nám bol hrubý a nespravodlivo nás napadol. Zastať sa sám seba je jedna vec – a urážať sa a brať si veci osobne druhá. Umením života je nájsť rovnováhu a silu odísť, keď nastal ten čas. Keď ako rodičia neustále dávame dieťaťu najavo svoje nesúhlas, povzbudzujeme ho k tomu, aby svoje zranenie a hnev dávalo najavo vzburou a sabotovaním sa, čo ho prenasleduje po celý dospelý život. Ak dieťa ustavične kritizujeme, nakoniec reaguje násilne a nahnevano, deštruktívne voči druhým i sebe. Aj deti majú potrebu napraviť si zranenú pýchu, rešpekt a dôstojnosť, keď sú dospelí.

Riešenie urážlivosti môžete spadať pod 4.–7. krok z 12 krokov.

Čítať viac

Prepáč, že som… alebo Spravil(a) som vôbec niečo zlé?

Pre spoluzávislých je typické prehnané ospravedlňovanie sa – aj vtedy, keď človek neurobil nič zlé, alebo preberanie zodpovednosti za problém niekoho iného, ktorý sme nespôsobili alebo ktorý bol mimo našej kontroly. Vždy sa chcú totiž druhým zavďačiť a páčiť.

Istotne ste spoluzávislý, keď vás vyhodia ako porotcu, lebo stále tvrdíte, že vinník ste vy.

Dôvody. Prečo to robíme?

Čítať viac

Autentické vyjadrovanie pocitov

Pre spoluzávislých je typické, že citovo sú akoby „zamrznutí“. Majú problém určiť, čo cítia a autenticky to vyjadriť. Traumatické detstvo s narcistickým alebo závislým rodičom ich naučilo, že vyjadrovať svoje pocity nie je bezpečné a bude mať následky –  hnev, kritiku, odsúdenie, odmietnutie alebo zneužívanie. Následkom toho sa cítia nehodní lásky, boja sa chýb a zlyhania. Vzdali sa spontánnosti, zraniteľnosti a potreby byť sami sebou. Prestali veriť, že na ich pocitoch, potrebách a názoroch záleží. Svoje pocity bagatalizujú alebo popierajú – a čo je smutné, odsudzujú ich už sami… Odťahujú sa a nedávajú pocity najavo, prípadne vyjadrujú ich opak:

Čítať viac