Aké druhy hraníc potrebujeme vytýčiť? (článok)

od autora:

Keď sa začíname uzdravovať zo (spolu)závislosti, musíme pouvažovať o hraniciach:

  • kvôli traumatickému detstvu sú možno nejasné,
  • žiadnym poriadnym hraniciam nás možno nikdy nenaučili,
  • žiadne zdravé hranice sme nezažili,
  • skôr sme boli obmedzovaní až priveľmi.

Sebaobjavovanie sa začína sebaúctou. Uvažujeme o svojich hodnotách a stanovujeme si limity.

Aké druhy hraníc môžu byť základom dlhodobého uzdravenia?

FYZICKÉ HRANICE

Rozpoznávajú sa najľahšie. Týkajú sa práva na naše telo, priestor a majetok, čiže sem spadajú aj sexuálne, finančné a materiálne hranice. Ak sme zažili zneužívanie, zrejme budeme mať problém, aby sme sa im naučili, stanovili si ich a oznamovali ich ľuďom okolo nás.

Dôležitá je komunikácia a vzťahy s ľuďmi, ktorých máme radi. Ak niekto z nich pije alebo droguje a cítime sa pritom nesvoji, nebojme sa ozvať. Aby sme sa cítili v pohode a bezpečí, možno bude treba, aby boli tieto látky fyzicky odstránené. Ak túto hranicu prekročia, možno budeme musieť odísť z tejto situácie a nájsť si né miesto na bývanie. Naše uzdravenie je na prvom mieste a ak to náš milovaný nevie rešpektovať, musíme predefinovať svoj vzťah.

Príklady:

  • „Nesiahaj mi na denník uzdravenia a nečítaj ho.“
  • „Nechcem hovoriť o tom, že som pribrala, nerobí mi to dobre.“
  • „V tomto dome alkohol nesmie byť.“
  • „Ak si chceš požičať moje šaty, najskôr sa spýtaj.“
  • „Som rada, že si tu, ale nabudúce vopred zavolaj.“

EMOCIONÁLNE HRANICE

Ide o oddeľovanie našich pocitov od pocitov druhých ľudí. Možno sa nám to javí ako zrejmá vec, že naše pocity sú len naše, ale ten, kto v minulosti zažil zneužívanie nám povie, že sa ohľadom svojich pocitov cítil zranený, zmätený a manipulovaný.

Elizabeth Earnshawová, LMFT, definuje emocionálne hranice ako rešpektovanie a uznávanie pocitov a energie:

„Stanoviť emocionálne hranice znamená
— rozpoznávať, koľko emocionálnej energie som schopný prijať,
— vedieť, kedy sa môžem zdieľať a kedy nie, a
— obmedziť zdieľanie sa s pocitmi pri ľuďoch, ktorí reagujú zle.“

Možno bude potrebné prehodnotiť aj svoje súčasné vzťahy. Možno cítime vinu a hanbu kvôli tomu, ako sme počas svojej (spolu)závislosti zaobchádzali so svojimi blízkymi.

Povedzme im o svojich pocitoch, ale buďme k sebe milosrdní. Ak sa niekto pokúsi zaobchádzať s nami kvôli našej minulosti zle a manipulovať s týmito pocitmi viny, vzdiaľme sa. Zaslúžime si emocionálne zdravie a pohodu bez manipulácie od druhých.

Príklady:

  • „Som dieťa a ty môj rodič, nemôžem byť tvojím emocionálnym opatrovníkom.“
  • „Chápem, že si rozčúlený, ale ak budeš ešte vrieskať, budem musieť odísť.“
  • „Je v poriadku, aby sa človek hneval, ale v poriadku nie je, ak pritom trieska a hádže veci.“
  • „Položím, ak budeš ďalej kričať.“

ČASOVÉ HRANICE

Každý má len 24 hodín, náš čas je práve taký cenný ako kohokoľvek iného. Pri aktívnej závislosti trávi väčšina ľudí čas hľadaním svojej drogy, užívaním a jeho zakrývaním, pri spoluzávislosti zase zachraňovaním všetkých naokolo, a tak môže byť v raných fázach uzdravovania veľmi ťažké prispôsobiť sa dlhšiemu voľnému času. Stanovme si priority a riaďme si čas podľa nich.

Aby sme sa vyhli nadmernej angažovanosti, možno bude treba hovoriť „nie“ priateľom a rodine – a niekedy aj sebe. Musíme zabezpečiť, aby ste mali čas potrebný na vykonávanie činností, ktoré nás udržiavajú (emocionálne) triezvymi. Vyhraďme si čas na stretnutia 12-krokových skupín, rozhovor so svojím sponzorom a prípadné iné, podľa nás potrebné aktivity, a to aj keby sme museli odmietnuť pozvanie alebo odložiť nejaký projekt. V raných štádiách triezvosti a uzdravovania zo spoluzávislosti je dodržiavanie rozvrhu veľmi dôležité.

Voľno. Nezabudnime si v rozvrhu nechávať aj voľný čas pre seba. Po stresujúcom dni si potrebujeme odpočinúť a uvažovať. Venujme sa novým koníčkom, trávme čas s tými, ktorých máme radi, alebo si len užívajme pokojný večer, aby sme sa odreagovali. Je to koniec koncov na nás, čo urobíme so svojím časom. Maximálne zužitkujme svoj nový život!

Príklady:

  • „Dnes ti nemôžem pomôcť, ale mám čas v utorok.“
  • „Znie to úžasne, ale nemám na to čas.“
  • „Teším sa, že k tebe zaskočím, ale zostať môžem len na večeru.“
  • „Môžem zostať polhodinu.“
  • „Potrebujem o tom porozmýšľať. Porozprávame sa o tom neskôr.“
  • „Cez víkend na pracovné e-maily neodpovedám.“

 VNÚTORNÉ HRANICE

To sú tie, ktoré stanovujeme sami sebe. Riadia sa našimi hodnotami, morálkou a schopnosťami, dá sa tu hovoriť aj o sebadisciplíne.

Ak ich máme silné, sme zladení so svojimi morálnymi zásadami a hodnotami a vyhýbame sa čomukoľvek, čo je s nimi v rozpore. Ako aktívni (spolu)závislí sme zrejme stvárali veci, s ktorými už nesúhlasíme.

Príklad:

  • Bežne sme klamali druhým ohľadom závislého kamaráta, ktorý tiež tajne drogoval – teraz už klamstvo nepovažujeme za morálne. Interná hranica v tomto prípade: záväzok voči sebe, že už nebudeme pre toho kamaráta umožňovateľom a klamať kvôli nemu).
  • Spoluzávislá manželka klame šéfovi, že manžel nemôže prísť kvôli chorobe – a pritom leží doma s poriadnou opicou. Umožňuje tak manželovo pitie, lebo kvôli jej klamstvu nemá problém v práci a teda necíti dôsledky svojho pitia.

Rešpektujeme svoje osobné limity. Vzďaľujeme sa zo situácií, keď by sa z nich mohli stať spúšťače nejakého nášho správania, napr. večierok, na ktorom sa pije alkohol alebo potýčka s narcistickým rodičom. Možno nebudeme zvládať niektoré každodenné činnosti alebo rozhovory – tu môže byť internou hranicou odchod skôr, než sa tie pocity spustia.

Preberáme zodpovednosť za seba. Na tejto úrovni sme už na takej úrovni uvedomovania si seba, že rozumieme, ako reagujeme na druhých a v určitej situácii. Napríklad v minulosti náš partner umožňoval našu závislosť tým, že sa vyhýbal hádkam. Namiesto toho, aby sme ho za toto správanie obviňovali, prevezmeme zodpovednosť za toto správanie chápaním, prečo mal pocit, že to musí robiť. Teraz môžeme hovoriť o svojich problémoch s empatiou a uvedomovaním si svojej minulosti a prítomnosti.

ĎALŠIE MOŽNÉ TYPY HRANÍC:

  • duchovné/náboženské,
  • tématické:
    • „Ak chcete hovoriť o politike, tak neprídem.“
    • „Počujem, čo hovoríš, a musím si dať od tohto rozhovoru pauzu.“
    • „Rád s tebou trávim čas, ale nechcem, aby sme sa bavili o mojom exmanželovi.“
  • nevyjednávateľné,
  • nevyžiadané rady:
    • „Rešpektujem tvoj názor, ale toto je môj život a moje rozhodnutie.“
    • „Počula som, čo vravíš, ďalšie rady si už neprosím.“

Záver

Najmä zo začiatku to môže byť ťažké, ale hranice všetkých druhov sú dôležité pre trvalé uzdravenie. Vynaložme úsilie, aby ste sa spoznali a dôverovali si ohľadom svojich hodnôt a osobných limitov. Chce to čas a cvik, aby sme vedeli, kedy a ako máme stanoviť hranice. Ich rozdelenie na skupiny nám môže pomôcť pochopiť ich účel a aplikovať ich vo svojom novom, triezvom živote.

PASIVITA
umožňuje druhým, aby rozhodovali za mňa.
Pasívny som, keď vidím len potreby druhých.

AGRESIVITA
 rozhoduje za druhých.
Agresívny som, keď vidím len svoje potreby.

ASERTIVITA
 rozhoduje v môj prospech.
Vidím svoje i cudzie potreby.
Ver, že si to zaslúžiš, a uveria aj druhí.

 

⇒ Mohlo by Vás zaujímať: