Zamyslenia

Čo môžem a čo nemôžem (zamyslenie)

od autora:

Na zotavení je úžasné, že keď vyzdravieme a budujeme vzťahy s podobne zdravými ľuďmi, môžeme do ich životov PRIDÁVAŤ lásku a šťastie a oni môžu robiť to isté nám — a tieto dary môžeme dostávať a prežívať zadarmo. No najskôr sa musíme sami uzdraviť, mať svoj vlastný zdroj šťastia, zmeniť seba a svoje priority, naučiť sa mať sa radi. Lebo AŽ POTOM môžeme lásku a radosť PRIDÁVAŤ do životov druhých a slobodne ich ako dar prijímať.

Čítať viac

Neviditeľné reality (zamyslenie)

od autora:

Včera som sa dobre zasmiala sama na sebe. Už týždeň som hľadala taký krikľavý pomarančový obrus (nedávno som to videla v reklamnom letáku označené ako „behúň na stôl“ – no, tvarovo by to zodpovedalo), ale akoby sa pod zem prepadol. Prehrabala a upratala som obidve skrine, kde by mohol byť – a nič. Teraz sa trochu cítim ako manželka už zosnulého českého folkového pesničkára Wabiho Daňka. Ten vždy, keď zložil novú pieseň, zahral ju najprv jej. A urobil tak aj s piesňou „Fotky“. Zaspieval prvé dva verše: „Včera uklízel jsem ve skříni a když jsem chumáč prachu ze dna zvedal...“ Manželka sa chytila za hlavu a vyletelo z nej: „Teď si budou všichni myslet, že máme doma bordel!“ Inak tá pesnička zožala veľký úspech. Takže skrine upratané a dečky stále nebolo. Vzdala som to.

Čítať viac

Zmena je možná (zamyslenie)

od autora:
Dnes rano som pozorovala jednu z našich mačiek – skrátene ju volám Bridžit. Naháňala sa s druhou mačkou, utekala pred ňou ako blesk. Takto pred rokom k nám prišla pôvodne na dočasku, lebo mala veľmi vážny úraz. Liečila sa dlho a stále na nej vidno následky, ale je to veľmi výmyselná, zvedavá a hravá mačička. To sa o nej nedalo povedať, keď prišla. Spomínam si, že vtedy som o nej povedala: „Bridžit, ty si veľmi čudná mačka.“ Chodila pomaličky, z nohy na nohu, robilo jej problém niekam vyskočiť, meravo sledovala okolie, žiadna radosť zo života (vzhľadom na jej nepekný úraz, ktorý jej zrejme spôsobil človek a na to, že sa odrazu ocitla medzi inými mačkami sa asi ani nedalo očakávať niečo iné).

Čítať viac

Spúšťače (zamyslenie)

od autora:
Naše zmyslové vnemy nám môžu na základe nejakého zvuku, vône, dotyku či obrazu pripomenúť udalosti z minulosti – a to tak príjemné, ako aj traumatizujúce.
Odkedy naša mačka behala vydesená po byte so šuchotajúcim bubom, ktorý držal krok zarovno s ňou (papierová nákupná taška, ktorú si navliekla okolo hlavy), v momente v panike uteká, len čo začuje, že v jej blízkosti niečo šuchoce.

Čítať viac

Následky (zamyslenie)

od autora:
Moje konanie má vždy následky. Preto si kladiem  otázky:
  1.  keď sa učím fungovať v nepriateľskom / manipulatívnom / spoluzávislom prostredí a idem zmeniť svoje reakcie, ragovať zdravšie a tak, aby som si vážil sám seba a neodrovnávalo ma to, akú mám podpornú sieť (Vyššia moc, priatelia…),

    Čítať viac

Nesadnúci darček (zamyslenie)

od autora:

Občas sa stane, že niekomu zo srdca niečo darujeme (niečo, čo sme vyrobili / vypestovali / nazbierali / upiekli / kúpili – doplň si to svoje) a tešíme sa, že urobíme radosť, lebo dávame to najlepšie a zo srdca – a bác! Obdarovanému sa to nepáči / nechutí / nevonia / nemá to kam dať / je mu to malé alebo veľké atď. A niekedy sa to dozvieme až cez tretiu osobu, nie priamo. Naša radosť spľasne, sme sklamaní, rozčarovaní, možno sa na obdarovaného aj hneváme,

Čítať viac

Návrat do „normálu“ (zamyslenie)

od autora:

Možno sa cítime tak nejako vykoľajení a túžime po návrate do stavu, v akom sme boli predtým, než sme sa začali uzdravovať zo spoluzávislosti.

Lenže je to naozaj tak, že sme v tom stave boli v pohode?
Neprikrášľujeme si niektoré aspekty svojho vtedajšieho života?
Spomienkový optimizmus spôsobuje, že to zlé vybledlo a pamätáme si len to dobré.
Do čoho sa chceme vlastne naozaj vrátiť a znovu v tom žiť?

V dysfunkčných rodinách je normálne byť v chaose.
Lenže keď z neho odídete, z pokoja môžete byť nesvoji:
chce to čas, aby ste sa naučili, že v nude je pokoj,
veci idú podľa plánu a ľudia sú láskaví bez toho,
aby za to niečo čakali.
Majte so sebou trpezlivosť,
kým sa odúčate od chaosu ako spôsobu existencie.

Musíme mať kamene v žalúdku ako kedysi v detstve doma, aby sme sa cítili „normálne“?
Nepotrebujeme niečo prehodnotiť, zmeniť, upraviť, niečo ubrať a iné zase pridať?
Aký by mal byť náš život, aby sme z neho nemuseli pravidelne utekať?

–> Prečítajte si:

Plnenie nevyslovených prianí (zamyslenie)

od autora:

Nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie, hovorí sa. No pri deťoch sa to nekončí. Aj ako dospelí si možno myslíme, že tí druhí, keď nás majú radi, si domyslia, čo chceme a urobia to pre nás. Čosi podobné je „hovorenie do vzduchu“ – hodíme „návnadu“ a dúfame, že ten druhý na ňu „skočí“ – toto je určitá forma manipulácie, je to nedôstojné a toho druhého to môže aj riadne „vytočiť“. Môžeme nahlas a priamo povedať, čo chceme a potrebujeme, a nie byť frustrovaní, keď si ten druhý nedomyslí a neskočí na naše hodené „háčiky“.

Čítať viac