Už som tu raz písala o mojom prokrastinovaní ohľadom počítačových záležitostí. Dôvodom nie je to, že som lenivá, ale tieto veci ma frustrujú a celkom si v nich neverím.
Zamyslenia
Ako reagoval na narcistov Ježiš?
Ako kresťan ste si možno už položili túto otázku. Jedno je isté: slová narcista, manipulátor, sociopat v Biblii nenájdete. Zato v nej nájdete dosť zlých, posmievačských, odsudzujúcich, krvilačných, manipulátorských, lakomých, zlodejských, konfliktných, sebastredných, egoistických, povýšeneckých, pokryteckých, zákerných, ohovárajúcich, zahanbujúcich a obviňujúcich ľudí, ktorí sa popritom radi tvárili ako tí „svätejší“, nadradenejší a múdrejší. Vyžadovali pozdravy na námestiach, mali radi popredné a čestné miesta. Radi vodu kázali a víno pili (dvojaký meter – jeden na druhých a druhý na seba). Na ľudí nakladali ťažké bremená v podobe požiadaviek, ktoré si sami vymysleli a vyhlasovali ich za Božie. A strašné na tom bolo to, že to robili v Božom mene a krivili tak pred ľuďmi obraz o Bohu a jeho charaktere.
Viera alebo trúfalosť? (zamyslenie)
Sarah Larková píše vo svojich dvoch románoch Vysnívaná krajina. Čas ohnivých kvetov a Cesta za šťastím o nemeckých osadníkoch z Meckleburska, ktorý sa presídlili na Nový Zéland. Prisľúbené pozemky nedostali, tak nakoniec súhlasili, že obsadia krásne údolie pri rieke Moutere, hoci zememerač pred osídľovaním tohto územia údajne varoval.
Hranice neexistujú. Naozaj? (zamyslenie)
Vo filme Equalizér odznela na návšteve syna–policajta u otca–väzňa z úst otca nasledujúca veta:
„Hranice neexistujú. Je len sivá zóna, ktorú má každý inú.“
Tak sme zvyknutí (zamyslenie)
V jednom článku som si prečítala:
Miestni na hygienu príliš nedajú. Žijú v žalostných podmienkach, obklopujú ich tony odpadkov, výkaly na cestách, ale aj potkany.
„Tu nikdy nebude lepšie,“ povedal nám jeden z obyvateľov osady.
Úskalia (samo)diagnostiky (zamyslenie)
Zasmiala som sa nad týmto textom na obale knihy Zaříkavač nemocí (Lidové noviny 2014) od Jana Hnízdila:
„Když jsem před lety navštívil psychiatra, aby zjistil, jestli je moje chování normální, paní doktorka mi pověděla, že trpím směsicí grafomanie, spasitelského komplexu, aktivismu, naivismu, idealismu, exhibicionismu, občasných depresí i dalších duševních nemocí a osobnostních poruch. Prášky mi tehdy žádné nedala. Prý moje články ráda čte a bylo by škoda mne tlumit.“
Snaha páčiť sa druhým (zamyslenie)
Dočítala som knihu Kvety pre Algernona od Daniela Keyesa. Je to smutný príbeh mentálne postihnutého (pardón za výraz – debila) Charlieho Gordona s IQ 68. Po úspešnom pokuse na myšiakovi Algernonovi podstúpi operáciu na zvýšenie svojej inteligencie. Dovtedy ho ľudia mali radi, len keď im dovolil, aby sa na ňom smiali. No keď raz bude múdry, konečne ho prijmú ako normálneho človeka a bude viesť normálny život – teda prinajmenšom si to myslel. Koniec je smutný a človeku je Charlieho ľúto.
Deň po dni to zvládnem (zamyslenie)
Neviem, ako to máte vy, ale pre mňa sú počítačové záležitosti nočná mora.
Prechádzam zo starého počítača na nový (už zasa) a predstava, čo všetko treba odinštalovať, znovu nainštalovať, prípadne kúpiť nové ma morí už riadne dlho. Pri tomto type vecí viem dosť dlho prokrastinovať (rozumej: odkladať ich), až kým ma k tomu nedokope nutnosť a fakt, že počítač potrebujem pre prácu.
Všade dobre, v práci najlepšie? (zamyslenie)
Spomínam si na neslávne známy výrok jedného manažéra. Znel: „Základné pravidlo vedenia ľudí je dusiť, dusiť, dusiť.“