Prehodnocujeme spoluzávislé myšlienky alebo Nie všetko, čo mi víri hlavou, je pravda
Nemal by som povedať NIE, lebo by ich to mohlo naštvať. | Je v poriadku, aby som niekedy povedal NIE. |
(po odignorovaní hraníc) Je to v poriadku, ak nerozumie mojim pocitom, aj tak ju milujem. | Je dôležité mať hranice a byť rešpektovaný. |
Miluješ ma tak ako ja teba? Prosím, neopúšťaj ma! | Poznám svoju hodnotu. Nemusím nikoho prosíkať, aby so mnou zostal. |
Prokrastinácia (zamyslenie)
Už som tu raz písala o mojom prokrastinovaní ohľadom počítačových záležitostí. Dôvodom nie je to, že som lenivá, ale tieto veci ma frustrujú a celkom si v nich neverím.
Naučená bezmocnosť
Pri prekonávaní spoluzávislosti sa síce učíme bezmocnosti (v 1. kroku sme si „priznali bezmocnosť“, ale „nad druhými, spoluzávislosťou a jej dôsledkami“. Naučená bezmocnosť je niečo iné a nežiaduce. K slovu sa tu dostáva aj modlitba vyrovnanosti:
„Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal veci, ktoré nemôžem zmeniť, odvahu zmeniť veci, ktoré zmeniť môžem a múdrosť, aby som ich od seba rozpoznal.“
12 krokov – DRUHÝ KROK
Celé znenie 12 krokov:
- Al-Anon: https://alanon.sk/12krokov
- CoDA: https://codependentanonymous.cz/materialy-coda/dvanact-kroku/
- DDA: https://www.cs-dda.eu/program-dda/12-krokov/
Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
– 2. krok z 12 krokov
Čia je to vina? Obviňovanie obetí zneužívania
Sme zneužívaní? A je to naša vina? Faktom je, že sme si to nevybrali, nespôsobili, nezapríčinili, ani si to nezaslúžime. Ak už, tak sme to dovolili, a to je rozdiel.
Ako reagoval na narcistov Ježiš?
Ako kresťan ste si možno už položili túto otázku. Jedno je isté: slová narcista, manipulátor, sociopat v Biblii nenájdete. Zato v nej nájdete dosť zlých, posmievačských, odsudzujúcich, krvilačných, manipulátorských, lakomých, zlodejských, konfliktných, sebastredných, egoistických, povýšeneckých, pokryteckých, zákerných, ohovárajúcich, zahanbujúcich a obviňujúcich ľudí, ktorí sa popritom radi tvárili ako tí „svätejší“, nadradenejší a múdrejší. Vyžadovali pozdravy na námestiach, mali radi popredné a čestné miesta. Radi vodu kázali a víno pili (dvojaký meter – jeden na druhých a druhý na seba). Na ľudí nakladali ťažké bremená v podobe požiadaviek, ktoré si sami vymysleli a vyhlasovali ich za Božie. A strašné na tom bolo to, že to robili v Božom mene a krivili tak pred ľuďmi obraz o Bohu a jeho charaktere.
Viera alebo trúfalosť? (zamyslenie)
Sarah Larková píše vo svojich dvoch románoch Vysnívaná krajina. Čas ohnivých kvetov a Cesta za šťastím o nemeckých osadníkoch z Meckleburska, ktorý sa presídlili na Nový Zéland. Prisľúbené pozemky nedostali, tak nakoniec súhlasili, že obsadia krásne údolie pri rieke Moutere, hoci zememerač pred osídľovaním tohto územia údajne varoval.
Hranice neexistujú. Naozaj? (zamyslenie)
Vo filme Equalizér odznela na návšteve syna–policajta u otca–väzňa z úst otca nasledujúca veta:
„Hranice neexistujú. Je len sivá zóna, ktorú má každý inú.“